Aké majú nízkoenergetické domy vlastnosti?
Rodinný dom s ročnou potrebou tepla na vykurovanie nižšou ako 70 kWh/m2 podlahovej plochy, pri bytových domoch je táto hodnota do 55 kWh/m2 vykurovanej podlahovej plochy, je charakterizovaný ako nízkoenergetický a má nasledovné znaky:
- drevostavba má veľmi dobrú izoláciu vonkajších stavebných prvkov
- starostlivý návrh a vyhotovenie tepelnej ochrany budovy v detailoch (predchádzanie výskytu tepelných mostov a ich redukovanie),
- kompaktnosť budovy,
- tesnosť vonkajších stavebných prvkov,
- optimalizované vetranie v závislosti od skutočnej spotreby,
- optimálne využívanie solárnych ziskov, pre energetickú nezávislosť a ako eko stavba má ekologickú hodnotu
- dobrá a pružná regulovateľnosť rozvodu tepla,
- vhodná produkcia tepla na vykurovanie,
- zladenosť funkcie jednotlivých komponentov a ich prispôsobenosť požiadavkám užívateľa
Normy pre nízkoenergetické domy
Priemerná spotreba energie produkovanej na teplo vzhľadom na úžitkovú plochu v štandardných obytných budovách nízkoenergetických domov činí na Slovensku 165 – 195 kWh/m2 za rok.Podľa tepelnotechnickej normy platnej od roku 2013 štandard požadovanej hodnoty ročnej potreby tepla na vykurovanie obytného domu je u nás od 50 do 100 kWh/m2 - v závislosti od faktoru tvaru budovy. Energeticky pasívne domy, označované aj ako zelené stavby a ekodomy by mali mať ročnú mernú spotrebu tepla na vykurovanie pod 15 kWh/m2.
Paramatre pre stavbu nizkoenergetických domov
Ukazuje sa, že najekonomickejším riešením hrubej stavby budovy s nízkou spotrebou energie (popri aplikácii technických zariadení na využitie spätného získavania tepla a slnečnej energie) je práve uplatnenie konštrukcií na báze dreva, kde je drevo použitý ako hlavný stavebný materiál. Vlastnosti použitých materiálov obalových konštrukcií drevostavieb dovoľujú na dosiahnutie požadovaných tepelnotechnických požiadaviek použiť menšiu hrúbku stien v porovnaní so stavbami na silikátovej báze. Napríklad podľa normy STN 73 0540 platnej od roku 2013 je odporúčaná hodnota súčiniteľu prechodu tepla obvodovej steny U < 0,32 W/(m2.K). Rozhodnutie prečo drevo vs iné stavebné materiály je teda oddôvodnené.
Tomu zodpovedá stena z tehál CDm o celkovej hrúbke 1,992 m alebo stena z odľahčených keramických tvaroviek hrúbky 440 mm a tepelnoizolačnej omietky, alebo z tvaroviek hrúbky 380 mm s prídavnou tepelnou izoláciou. Pri budovách na báze dreva, pri použití klasickej konštrukcie obalového plášťa, je postačujúca celková hrúbka steny 169 mm.
Izolácia obvodových stien v nízkoenergetickej výstavbe
V nízkoenergetickej výstavbe domov a rodinných domov a výstavbe eko stavieb, pri dodržaní vysokého izolačného štandardu, je požadovaná hodnota súčiniteľu prechodu tepla obvodovej steny U ešte menšia (U < 0,15 W/(m2.K) a pri klasickej silikátovej konštrukcii dosiahnuteľná len pri značnej hrúbke obalového plášťa, alebo za cenu síce inovatívnych, ale o to drahších technológií. Navyše tu zohráva úlohu aj problém tepelných mostov (preklady, stužujúce vence, ostenia otvorov).Prehľad štandardov
|
|
Klasická novostavba |
|||
|
Spotreba tepla na vykurovanie kWh/(m2) |
80 – 140 |
menej ako 50 |
menej ako 15 |
menej ako 5 |
- Pri energeticky pasívnych domoch by mala byť hodnota súčiniteľa prechodu tepla U ≤ 0,1 W /(m2.K). Tomu zodpovedá skladba s hrúbkou tepelnej izolácie približne 300 mm. Výhodou ľahkého dreveného plášťa je, že takmer celá hrúbka steny sa zúčastňuje na tepelnej izolácii.
- Ďalším zaujímavým riešením efektívnosti výstavby sú nulové domy, ktoré na pokrytie spotreby využívajú výlučne obnoviteľné zdroje energie.
Aké sú platné normy pre nergetickú hospodárnosť, zaradenie do príslušnej energetickej triedy a možné opatrenia na zlepšenie budovy a systémov techniky prostredia v nej sa dozviete na stránke o energetickej certifikácií budov. Oboznámte sa tiež, aké sú súčasné konštrukčné systémy pre drevenú stavbu.