Pravdy a mýty o udržateľných mestách

Sú ekologickejšie a energeticky efektívnejšie v porovnaní s tradičnými mestami? Sú uzatvorené alebo naopak hyperglobalizované? A budú vyžadovať zmenu nášho životného štýlu? Na nasledujúcich stránkach odlíšime fakty od fikcie. Vitajte pri potvrdzovaní faktov, ale aj poloprávd, či až vyslovených klamstiev o udržateľných mestách.
 
Medzi tri piliere udržateľného mesta patrí environmentálna, ekonomická a sociálna rovnováha. Nie sú to len abstraktné pojmy a „tradičné mestá“ na celom svete neustále zlepšujú svoju kvalitu vo sfére udržateľnosti. Od kanadského Vancouveru po uruguajské Montevideo, od islandského Reykjavíku po americký Portland, od juhoafrického Kapského Mesta po husto osídlené územie Hongkongu – úsilie po zdravšom prostredí začína prinášať výsledky vo všetkých kútoch sveta. 

Čo však znamená trvalo udržateľné mesto v praxi?

Takéto mesto upravuje svoje rozvojové stratégie a uprednostňuje bývanie s nízkou spotrebou energie, renaturalizuje prostredie, obmedzuje svoju expanziu a podporuje kombináciu bývania, služieb a obchodov, hustotu a mikromobilitu. Je schopné obstáť v skúške času a odolať potenciálnym extrémnym poveternostným podmienkam. Je to mesto s dostatočnou kvalitou života svojich obyvateľov a čo je dôležité, neprenáša náklady a problémy na ďalšie generácie. Trvalo udržateľné mesto je metropolou, v ktorej každý jej obyvateľ sa aktívne zúčastňuje jej zdravého a harmonického rozvoja. 

Niektorí ľudia však môžu vnímať toto ideálne mesto ako ohrozenie ich zaužívaného životného štýlu, pohodlia a slobody. Obávajú sa obmedzení, ktoré vyplývajú z rozličných záväzkov na dosiahnutie „udržateľných a zodpovedných“ cieľov. Je ich neistota oprávnená? O odpovede sme požiadali Philippa Outrequina, odborníka na udržateľný rozvoj miest a autora viacerých prác na túto tému*, aby potvrdil alebo vyvrátil 14 najrozšírenejších tvrdení a mylných predstáv o udržateľných mestách.

* Philippe Outrequin - je autor knihy L'urbanisme durable. Concevoir un éco-quartier (publikovaný novinami Le Moniteur v máji 2011) a Nouvelles architectures écologiques (uverejnený novinami Le Moniteur v máji 2016)
 

1. UDRŽATEĽNÉ MESTO JE DRAHÉ A DOSTUPNÉ IBA PRE VYVOLENÝCH.  

 

Philippe Outrequin: PRAVDA, ALE AJ LOŽ 

Udržateľné mesto nie je drahšie ako „tradičné“ mesto. Malo by totiž byť najmä inkluzívnym mestom, kde môže žiť každý bez ohľadu na svoj príjem. Samozrejme, obnova a výstavba si vyžadujú financie, ale jedným z jeho najdôležitejších cieľov je pomoc svojim obyvateľom, aby spotrebovali menej energie a ďalších zdrojov, aby menej cestovali a produkovali menej odpadu. Z dlhodobého hľadiska je tak prístupnejšie pre väčší okruh ľudí, pretože takú úsporu energií určite všetci vítajú. „V súčasnosti neexistuje lepšie riešenie, než od začiatku myslieť na udržateľnosť,“ píše Pierre-André de Chalendar, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Saint-Gobain, vo svojej novej knihe The Urban Challenge. Reviving the desire to live in a city (Problémy mestských oblastí. Oživenie túžby bývať v meste; publikované vo vydavateľstve Odile Jacob, máj 2021). „Spočiatku to bude stáť trochu viac, ale po vyhodnotení predpokladanej dĺžky života a prevádzkových nákladov budovy sú výhody tohto prístupu nesporné.“

Dostupné a trvalo udržateľné mesto nie je len pre niekoľkých privilegovaných ľudí na vyspelom Západe. „V mnohých rozvojových krajinách vzniká silná stredná vrstva, ktorá nie je spokojná so základným štandardom bývania a ocenila by také, ktoré by jej zaručilo pohodlie aj za výrazne vyššie náklady,“ približuje ďalej Pierre-André de Chalendar a uvádza príklady: Počas uplynulých štyroch rokov uskutočnila mestská komunita v Douala, ľudnatom a rozľahlom meste v Kamerune, pilotný projekt udržateľnej obnovy v okrese Makèpè Missokè. Cieľom je identifikovať osvedčené postupy, ktoré by sa uplatňovali v celej aglomerácii. Udržateľné mesto má však aj „sociálny“ rozmer. V brazílskom meste Curitiba si obyvatelia napríklad môžu vymeniť odpad za lístky na autobus alebo potraviny. Táto politika sa uplatňuje od 70. rokov minulého storočia a je rovnako „zelená“ ako aj sociálna.
 

2. V UDRŽATEĽNOM MESTE SA BÝVA LEN VO VÝŠKOVÝCH BUDOVÁCH. 

 

Philippe Outrequin: NEMUSÍ TO TAK BYŤ.

 
Udržateľné mesto sa geograficky rozrastá a snaží sa samo „renaturalizovať“. To znamená, že sa zahusťujú už obývané oblasti a budujú ľudnatejšie domovy. Ľudnatejšie ale nemusia nutne znamenať aj vyššie budovy. Pri zaľudňovaní budov ide skôr o kolektívne riešenia, ako sú malé a stredné budovy so zelenými terasami, balkónmi alebo menšími predzáhradkami. Domy pre tri alebo štyri rodiny, ktoré sú dobre známe napríklad v Nemecku, sú na oplotených pozemkoch oveľa praktickejšie ako klasické rodinné domy.
 

3. ĽUDIA MUSIA BÝVAŤ V MALÝCH BYTOCH BEZ OSOBNÉHO POHODLIA A VYBAVENIA.

Philippe Outrequin: ČIASTOČNE PRAVDA

Stále prevláda názor, že v udržateľnom meste musia byť domácnosti menšie, aby sa ušetrilo na materiáloch a energii. Ale nemusí to tak byť vždy. Môžeme sa správať rozumne a zároveň žiť v dome, ktorý je veľkosťou prispôsobený danej rodine a jej potrebám bez toho, aby sa robili ústupky v pohodlí. Už aj preto, že vysoko energeticky efektívne budovy majú na osobný komfort pozitívny vplyv. 
Takisto platí, že v udržateľnom meste sa kladie väčší dôraz na zdieľanie a rozvoj spoločných priestorov, ako sú konferenčné priestory, práčovne, spoločné izby pre hostí a podobne. Môže to síce vyzerať obmedzujúco, ale šetrí to energiu a peniaze. Tieto priestory sa využívajú len vtedy, keď ich ľudia aj potrebujú a náklady na údržbu sa tak delia. Doma potom majú viac priestoru na veci osobnej potreby. 
 

4. UDRŽATEĽNÉ MESTO ZNAMENÁ VIAC BUDOV A MENEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY. 

Philippe Outrequin: PRAVDA A ZÁROVEŇ LOŽ

Výstavba je pre udržateľné mesto zásadným prejavom, pretože rastúci počet obyvateľov zvyšuje dopyt po obytných priestoroch. Ale keďže treba zvýšiť udržateľnosť už existujúcich miest, najvhodnejším riešením ako nahradiť starý bytový fond je jeho renovácia. Pierre-André de Chalendar pripravil do svojej knihy rozhovor s urbanistom a pedagógom Sylvainom Grisotom, v ktorom diskutovali o jeho najnovšej koncepcii – obehovom urbanizme. „Cieľom je uplatňovať princípy obehového hospodárstva (model výroby a spotreby, ktorý podporuje zdieľanie, prenájom, renováciu a recykláciu materiálov), aby sa vytvorilo flexibilné mesto, ktoré bude schopné neustále sa prispôsobovať meniacim sa potrebám a ktoré optimalizuje využitie už dostupnej umelo vytvorenej pôdy,“ uvádza sa v Grisotovej knihe Manifeste pour un urbanisme circulaire (Manifest pre obehový urbanizmus, publikované na Dixit.net, február 2020).

Čoraz viac odborníkov súhlasí, že výstavba za každú cenu nie je vhodným riešením. V Európskej únii sa každoročne stráca takmer 1000 km2 poľnohospodárskej alebo prírodnej plochy. EÚ chce zastaviť zakrývanie väčšiny úrodnej pôdy – keď raz prídeme o pôdu, už ju nezískame späť. Do roku 2050 sa preto vytýčil cieľ NNLT (No Net Land Take - nulové čisté zaberanie pôdy). Na dosiahnutie tohto cieľa však treba vybudovať „mesto v meste“ bez toho, aby sa zaberala poľnohospodárska pôda. Výsledkom je obnovená a efektívnejšia mestská oblasť bez extenzívneho rastu.

5. UDRŽATEĽNÉ MESTO POUŽÍVA IBA PRÍRODNÉ MATERIÁLY. 

Philippe Outrequin: LOŽ

Pojmy „prírodný“ a „biologický“ sú pri materiáloch často zavádzajúce, pretože vytvárajú dojem, že sú udržateľné a priaznivé pre naše zdravie a životné prostredie. Ale nie vždy to tak je. Biologický materiál môže obsahovať toxické prídavné látky a aj také olovo je prírodný materiál. Iné prírodné materiály, ako napríklad surová hlina, sa používajú už tisíce rokov, a ako jeden zo spôsobov udržateľnej výstavby sa čoraz viac začína využívať aj v stavebníctve.
Udržateľné mesto, ktoré je v konečnom dôsledku vzorom osvedčených postupov, sa sústredí na obnoviteľné alebo recyklované materiály. Nepoužívajú sa také materiály, ktorých transformácia vyžaduje príliš veľa energie, alebo ktoré príliš znečisťujú životné prostredie. 
 

6. BÝVANIE V UDRŽATEĽNOM MESTE ZNAMENÁ OBMEDZENIE SPOTREBY ENERGIE, AJ KEĎ NÁM JE PRÍLIŠ TEPLO ALEBO PRÍLIŠ ZIMA. 

Philippe Outrequin: LOŽ

Opak je pravdou. Udržateľné mesto je navrhnuté tak, aby nám zabezpečilo optimálnu teplotu, takže nám nie je ani príliš teplo, ani príliš zima. Ako sa to docieli? V udržateľnom meste inžinieri vyvíjajú riešenia tohto problému a renovujú staré budovy pomocou materiálov, ktoré zaručujú ich tepelnú účinnosť. Nové technológie uľahčujú spätné získavanie tepla z odpadovej vody na vykurovanie v zime a chladenie v lete. Ako sa uvádza v spomenutej knihe Pierre-André de Chalendara, „tento systém zároveň znižuje emisie CO2 – z vykurovania alebo chladenia budov – o 30 až 70 % a podporuje energeticky efektívne vykurovanie.“ Výsledkom sú energeticky efektívne a dobre izolované budovy navrhnuté tak, aby akumulovali teplo, keď je zima, a optimalizovali chladenie vetrom ako aj vzduch počas letných nocí. Budovy s pozitívnou energetickou bilanciou dokonca môžu vyrábať vlastnú obnoviteľnú energiu.
 

7. OSOBNÉ DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY V UDRŽATEĽNOM MESTE NEMAJÚ MIESTO.

 

Philippe Outrequin: ČIASTOČNE PRAVDA

Opäť nejde o zákaz. Každý musí pri svojich každodenných aktivitách cestovať, ale cieľom je skôr znížiť „potrebu“ cestovania, najmä ak ide o krátke vzdialenosti. Medzi nové riešenia patrí funkčná rozmanitosť – umiestnenie domov a zariadení (napr. školy, administratívne budovy, zdravotné strediská a obchody) blízko pri sebe – a rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov na obmedzenie prepravy tovaru. Ďalším spôsobom, ako znížiť cestovanie je rozvoj digitálnych technológií na podporu práce na diaľku, elektronického obchodu, elektronického zdravotníctva a podobne. Udržateľné mesto takisto umožňuje využívať na niektoré cesty mikromobilitu namiesto automobilov.
 

8. TOTO VŠETKO OBMEDZUJE OBYVATEĽOV A ZNIŽUJE ICH OSOBNÉ POHODLIE.

Philippe Outrequin: LOŽ, HOCI...

Musíme sa zmeniť. Podpora rozvoja udržateľných miest je však dlhodobý proces. Aj keby premena nemala obmedziť život ľuďom žijúcich v mestských oblastiach, stále treba hľadať spôsoby, ako obmedziť plytvanie a zbytočné cestovanie. Dôvodom je, že jednoducho nedokážeme udržať „západný“ spôsob života. Celá ťarcha však nespočíva len na pleciach obyvateľov. Udržanie rovnakej životnej úrovne s menším počtom zdrojov si bude vyžadovať zmenu spôsobu fungovania trhov a politickú vôľu presadiť pravidlá, poskytovať finančnú podporu a zaviesť vhodný systém daní alebo daňových stimulov. Jednoducho povedané, dôležitá je komplexná politika, ktorú poháňa komunita.
 

9. VOĽBY A INICIATÍVY JEDNOTLIVCA SÚ MENEJ DÔLEŽITÉ AKO KOLEKTÍVNE. 

 

Philippe Outrequin: LOŽ

Aj keď udržateľnejšie hnutie dokáže fungovať na princípe zhora nadol prostredníctvom organizácií, nariadení, či právnych predpisov, stále sú dôležité aj iniciatívy jednotlivcov. K takým patria aj tontíny, priame organizácie typu peer-to-peer v Afrike, ktoré šetria prostriedky na spoločné projekty, participatívne bývanie v Nórsku, kde obyvatelia zdieľajú maximum služieb na zníženie nákladov, alebo aj organizácie pre malé poľnohospodárstvo vo Francúzsku. Každý z týchto príkladov pomáha znižovať individualizmus a vytvára mesto solidarity a kolektívnej inteligencie – hnacej sily udržateľného mesta.
 

10. UDRŽATEĽNÉ MESTO JE MESTO, ktoré nerastie.

Philippe Outrequin: LOŽ

Pojem nerastúci znamená výrazný až devastačný pokles hospodárskeho bohatstva určitého územia a to je v ostrom protiklade s rozvojom udržateľného mesta. Také mesto si vyžaduje druh rastu, pri ktorom rastie hodnota neobnoviteľných zdrojov zo zeme a prírody. Je to ukončenie vplyvov vplyvných finančných kruhov na ekonomiku a návrat ekonomiky, ktorá by bola zameraná na ľudí.
 

11. IDE O SEBESTAČNÉ MESTO.

 

Philippe Outrequin: LOŽ

Keďže mesto si nedokáže vyprodukovať všetko na svoje fungovanie, snaha o sebestačnosť je aj cestou k stagnácii. Taký vývoj vyvoláva u ľudí hlbokú nedôveru, zatiaľ čo udržateľné mestá majú zmysel iba vtedy, keď ľudia spolupracujú. Udržateľnosť môže zvýšiť atraktívnosť a jedinečnosť mesta v očiach jeho obyvateľov, ale takisto musí existovať súlad s okolitým prostredím. 
 

12. V UDRŽATEĽNOM MESTE NÁS VŠETKO, ČO ROBÍME, SPÁJA – OD ODPADU AŽ PO SPOTREBU A CESTOVANIE. 

Philippe Outrequin: ČIASTOČNE PRAVDA

Buďme úprimní – toto sa deje v mnohých mestách po celom svete, či už sú „udržateľné“ alebo nie. Philippe Outrequin sa však domnieva, že by sme sa nemali zameriavať na „kontrolu s represiami“, ktorá z toho vyplýva, ale skôr na príležitosti, ktorú ponúkajú nové technológie. Tie dokážu zvýšiť povedomie ľudí o ich konaní a jeho dôsledkoch. 
V roku 2009 sa napríklad San Francisco rozhodlo poskytnúť obyvateľom a súkromným subjektom bezplatný prístup k ich komunálnym údajom, aby zlepšili život mesta. Odvtedy sa vyvinulo vyše 60 aplikácií v oblasti zdravotníctva, mobility a biodiverzity, ktoré obyvateľom uľahčujú život. V Singapure, vyspelom inteligentnom meste, umožňujú online účty za plyn a elektrinu zákazníkom vidieť ich spotrebu a zároveň ju porovnať s ostatnými obyvateľmi ich obvodu, aby ju mohli vďaka tomu prispôsobiť. 
Trvalo udržateľné mesto sa namiesto kontroly a represie spolieha na vzdelávanie a rozvoj svojich obyvateľov a budúcich generácií.
 

13. IDE O EKOLOGICKÉ MESTO. 

 

Philippe Outrequin: PRAVDA

Nezabúdajme, že slovo ekologický má dvojaký význam. Udržateľné mesto je ekologické vo vedeckom zmysle slova, pretože zachováva biodiverzitu a uprednostňuje dynamickosť ekosystémov, použitých materiálov a predovšetkým svoju odolnosť voči poveternostným podmienkam. To však neznamená, že je nevyhnutne „ekologické“ v politickom zmysle slova alebo že je vedené politickou stranou „zelených“.
 

14. IDE O INKLUZÍVNE MESTO.

Philippe Outrequin: PRAVDA

Udržateľné mesto nemožno vybudovať bez zdieľania, vzdelávania a solidarity, ktoré sú základom jeho charakteristiky. Zásadnými prvkami pre udržateľné mesto sú rovnosť príležitosti, rodová rovnosť, integrácia osôb so zdravotným postihnutím a rovnosť medzi generáciami.  Ako je to na Slovensku?
Prejavy udržateľného mesta sa začínajú objavovať aj na Slovensku hoci zatiaľ v menších rozmeroch. O jeho charakteristiku sa usiluje aj divízia ISOVER koncernu Saint-Gobain, ktorý úspešne presadzuje svoju ideu Multi-komfortného domu. Na niektoré špecifiká o energeticky účinnej a k životnému prostrediu šetrnej výstavbe nám odpovedal Ing. Vladimír Balent.
 

1. MULTI-KOMFORTNÝ DOM LIEČI.

Vladimír Balent: ČIASTOČNE PRAVDA

 
Multi-komfortný dom SAINT-GOBAIN je pojem, nie konkrétny typ stavby. Vytvára vedomostný základ k energetickej účinnosti a komfortu bývania. Nespája sa s konkrétnym  produktom, ale jednoznačne definuje požiadavky na vlastnosti budovy. Hodnotí sa ako Eko stavba, šetrná k životnému prostrediu, ktorá zamedzuje tepelné straty a vyžarovanie tepla do okolia. Základom sú dobre navrhnuté a profesionálne realizované stavebné riešenia alebo stavebné konštrukcie montovaných domov. 
Vychádza z konceptu pasívneho domu  (s dôrazom na bioklimatický design). Poskytuje najlepší tepelný komfort a odpovedajúce úspory energie. Je trvalo udržateľný vzhľadom na environmentálne, ekonomické a sociálne faktory. Ponúka excelentný tepelný, vizuálny a akustický komfort, kvalitný vzduch v interiéri, požiarnu ochranu a bezpečnosť. Umožňuje veľkú flexibilitu návrhu budovy - exteriéru aj interiéru.
 

2. MOŽNO NAZVAŤ PASÍVNY DOM - EKO DOM?

Vladimír Balent: PRAVDA

Je to budova, ktorá počas celého roka poskytuje vysoký komfort bývania bez aktívneho samostatného vykurovacieho, respektíve chladiaceho systému – dom sa ohrieva a ochladzuje pasívne, hodnotí sa ako eko stavba, šetrná k životnému prostrediu, ktorá zamedzuje tepelným stratám a vyžarovaniu tepla do okolia, voči ktorému je ako stavba šetrná, ako príklad môžem uviesť používanie zelených vegetačných striech.
V pasívnych domoch sa pre získanie komfortnej klímy v miestnostiach používajú predovšetkým pasívne metódy. Dobrá tepelná izolácia, pasívne využívanie solárnej energie v ekodomoch, vysoko účinné spätné získavanie tepla z použitého vzduchu a ohrev čerstvého vzduchu.
Použité ekologické a recyklovateľné materiály pomáhajú zamedziť tepelným stratám, optimalizujú využitie tepla, ktoré je k dispozícii a zvyšujú komfort bývania. Straty nekontrolovanými únikmi zvýšia spotrebu a cenu za energie, preto ak hovoríme o zvýšenom komforte bývania nesmieme podceniť ani vzduchotesnosť budovy. Uvediem jednoduchý príklad. Uvažujme s podlahovou plochou 120 m2 a cene za 1 kWh 0,2 €. Pri vzduchotesnosti n₅₀ = 0,5/h spotreba energie je 15 kWh/m2, čo odpovedá sume 360,00 €. Pri vzduchotesnosti n₅₀ = 1,0/h spotreba energie je 30 kWh/m2 a majiteľ domu zaplatí 720,00 €.
 

3. NA SLOVENSKU SA DAJÚ STAVAŤ BUDOVY S TAKMER NULOVOU SPOTREBOU ENERGIE.

Vladimír Balent: PRAVDA

 
Od 1. januára 2021 aj na Slovensko platia v kontexte novej legislatívy EÚ sprísnené normy. Ide najmä o prechod na energetickú triedu A0, čo je úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie. Ministerstvo dopravy a výstavby SR administruje štátne dotácie na tento typ úsporných domov a prvé kolá vyvolali veľký záujem medzi staviteľmi.
Bez technológií to pravdepodobne nepôjde, ale v tomto momente do hry prichádza jablko sváru. Najmä z pohľadu životnosti, návratnosti investícii a dopadov na životné prostredie vyvolávajú diskusie medzi odborníkmi i laikmi. Základom zostáva efektívny tepelnoizolačný obal budovy, rozhodujúci bude zdroj energie potrebný na užívanie budovy a spôsob dodania a využitia obnoviteľných zdrojov energie. Aj preto Saint-Gobain systematicky smeruje k redukcii CO2 nielen pri výrobe, ale aj doprave. Zároveň sa v jeho výrobe zvyšuje význam recyklácie, pričom čoraz väčší doraz sa kladie na pôvod a zloženie výrobkov. Ten upravuje napríklad certifikácia C2C (Cradle to Cradle). Čo to je? Koncept, ktorý má vzor v prírode. Všetky výrobky, budovy alebo služby sú navrhnuté podľa princípu potenciálne nekonečnej recyklačnej ekonomiky. S vylúčením výroby materiálov škodlivých pre zdravie a životné prostredie.
Aj tak sa vytvára tepelný komfort, v ktorom nám je jednoducho dobre. Stavebných a izolačných materiálov a riešení na dosiahnutie požadovaných kritérií máme celú škálu a rád poradím s výberom, aby príbytok zodpovedal individuálnym nárokom a spĺňal požadované kritériá.