Tajomstvo pasívneho domu

Pasívny dom to nie je iba izolácia
V pasívnom rodinnom dome nie je potrebné klasické kúrenie s kotlom, rozvodným systémom, vykurovacími telesami, skladom paliva a komínom. Tepelné zisky zo slnka, z ľudí a elektrických spotrebičov pohodlne a bez straty komfortu vyhrejú dom počas celého roka. „Využitím dostupných technológií dnes možno postaviť aj dom, ktorého spotreba energie sa blíži nule. To je zároveň trend, ktorým sa bude stavebníctvo uberať a ku ktorému sa prispôsobuje legislatíva. Napríklad smernica Európskej únie o energetickej hospodárnosti budov predpisuje, aby sa od roku 2020 stavali nové budovy už len v takmer nulovom štandarde,“ popisuje Vladimír Balent.
Prehľad štandardov
|
Klasická novostavba |
|||
Spotreba tepla na vykurovanie kWh/(m2) |
80 – 140 |
menej ako 50 |
menej ako 15 |
menej ako 5 |
Zdravý pasívny dom
Pasívny rodinný dom šetrí, okrem financií, aj zdravie. Vďaka systému riadeného vetrania, južnej orientácii okien a kvalitnej izolácii, spĺňa tie najnáročnejšie hygienicko-zdravotné kritériá.
Pasívne domy tak spoľahlivo zabezpečia:
- príjemnú teplotu počas horúčav aj mrazov;
- neustály prísun čerstvého vzduchu bez prievanu;
- vysokú kvalitu a veľké množstvo kyslíka v celom dome;
- odfiltrovanie prachu alebo peľu z vonkajšieho prostredia;
- odvetrávanie rôznych pachov a škodlivín (napr. cigaretového dymu);
- lepšiu mikroklímu v celom dome;
- veľa denného svetla aj v zimných dňoch;
- zníženie výskytu „zimných depresií“ alebo únavy;
- vysoký prísun „slnečného“ vitamínu D, dôležitého pre rast kostí a kĺbov.
Pasívny dom vo svete a u nás
Na začiatku boli Švédi
Hoci myšlienka pasívneho domu sa zrodila už v roku 1988 na švédskej univerzite, skutočný pasívny dom ako vyrástol až o dva roky neskôr, v nemeckom meste Darmstadt. Merania počas nasledujúcich 20 rokov potvrdili vysokú úsporu spotreby tepla (pasívny dom ušetril prvým majiteľom domu až desaťkrát viac tepla ako bežná novostavba) a zároveň subjektívne zvýšenie kvality života, zdravia a celkovej pohody bývania.
V súčasnosti napríklad len v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku spoľahlivo funguje viac než 60 000 pasívnych domov. V týchto krajinách sa vytvorilo aj široké odborné zázemie, niekoľko organizácií, projektov a samostatný inštitút pre pasívne rodiné domy a stavby, montované domy, ktoré pracujú na ďalšom výskume a vývoji.
Prvé pasívne rodinné domy a stavby u nás
Nevyhnutnosťou pre stavbu pasívneho rodinného domu je detailný návrh a kvalitné prevedenie stavby. „Pri takomto type architektúry totiž zohráva veľmi dôležitú úlohu dokonalá tesnosť okien, použitie kvalitných a dostatočne hrubých izolačných materiálov, ale napríklad aj umiestnenie v teréne,“ opisuje Vladimír Balent, ktorý často konzultuje požiadavky klientov s architektmi.
Aj na Slovensku už niekoľko takýchto stavieb máme. Zatiaľ ide však len o pasívne rodinné domy na bývanie. Nájdete ich v Bratislave, Šali, Košiciach, vo Veľkej Lomnici či v Stupave. „Je skvelé, že takéto komfortné a zdravé domy už nemusíme vidieť len v katalógoch, ale priamo v našich mestách a obciach. Dokonca je možné navštíviť ich a porozprávať sa priamo s domácimi obyvateľmi o výhodách života v nich. Naposledy bola takáto možnosť počas veľtrhu CONECO 2013. V novembri nás čakajú Dni pasívnych domov, počas ktorých pripravujeme sériu sprievodných aktivít.“ V referenčnom pasívnom rodinnom dome v blízkom rakúskom Kitsee je dokonca možné zostať aj na noc a vyskúšať si bývanie v takomto dome so všetkým, čo k tomu patrí. V Isoveri ponúkame spektrum izolácií použiteľných pre pasívny dom.

Realita a budúcnosť vo výstavbe
Našou budúcnosťou sú ekologické domy, kde vzhľadom na spĺňajúce spomenuté parametre môžeme pasívny dom zaradiť. Eko stavby samozrejme už pri projekcii zvažujú aké materiály treba použiť, aby stavba bola ekologická a či sú naozaj trvácne a prospešné pre zdravie človeka.